Aké je to byť moľou

V jednej domácnosti bola jedna skriňa a v nej potraviny. Medzi nimi bol mak a v ňom dlhé špagáty molích vajíčok.

Jedného dňa sa z vajíčok začali liahnuť červíky a medzi ostatnými sa vyliahla aj Julka.

„Perfektné! Vyliahnem sa a môžem rovno začať jesť!“ povedala Julka a pustila sa do maku.

Keď sa najedla, ľahla si do mäkkého maku a zaspala. O pár minút sa zobudila na chrumkanie. Takže ja tu asi nie som sama, pomyslela si. Chrumkanie bolo čoraz silnejšie a zrazu sa Julka ocitla tvárou v tvár cudziemu červovi! A nielen jednému. Julka totiž zbadala, že za tým jedným sú dvaja ďalší. „Prepáč, cez ten mak nie je dobre vidieť, a tak som sa dokopala až k tebe,“ začal rozprávať prvý červík. „Volám sa Šarlotka a toto sú moji kamaráti Jurko a Kristínka,“ doplnil. „Volám sa Julka a som rada, že mám prvých kamarátov,“ povedala Julka.

Noví kamaráti pokračovali v jedení. Jedli týždeň, jedli mesiac, jedli dva mesiace, jedli tri mesiace a zväčšovali sa a zväčšovali, až napokon Šarlotka povedala: „Už som dosť tučná. Nastal čas zakukliť sa.“ „Ja mám na zakuklenie ešte čas,“ povedala Kristínka hľadiac na svoje chatrné telo. „My ešte chvíľu počkáme,“ hovorili Julka s Jurkom.

O týždeň už bola Šarlotka zakuklená a Julka s Jurkom už si začali robiť kuklu. Iba Kristínka stále jedla a jedla.

O ďalší týždeň už bola Julka hotová a Jurko takmer hotový. A aj Kristínka robila kuklu.

Zrazu sa Kristínkina kukla otvorila a vykukla z nej krásna moľa!

A bzmk škárou von!

O dva dni sa otvorila Šarlotkina kukla, tiež z nej vyliezla moľa a tak isto – bzmk škárou von! O ďalšie dva dni sa to isté stalo s Julkinou kuklou. A o tri dni s Jurkovou. Julka letela, ani nevedela kam, až napokon pristála v múke, na ktorej si pochutnávalo zopár molí. Boli to samci a jeden z nich zacítil Julkinu samičkovskú vôňu.

„Ahoj, volám sa Maťko. Budeme kamaráti?“ spýtal sa. „Ja som Julka a mám radosť z nového kamaráta,“ povedala. Julka a Maťko boli spolu najviac, ako sa len dalo. Vedeli, že sa chcú spáriť jeden s druhým.

„Maťko, stoj, kam letíš?!“ zakričala Julka na Maťka, keď na prechádzke utiekol. „Táto samica má lepšiu vôňu než ty!“ povedal. Lenže, na svoje veľké prekvapenie, vletel do pasce na mole. „Nechoď za ním, prilepíš sa aj ty,“ povedala akási moľa. Julka sa obzrela. „Kristínka??!“ vyhŕkla Julka. „Odkiaľ poznáš moje meno?“ spýtala sa moľa. „Veď ja som Julka, spolu sme vyrastali!!!“ „Julka! Teba sme tu všade hľadali!“ spoznala Julku Kristínka. A boli tam aj Šarlotka s Jurkom.

„Pozóóór!!!“ vykríkla Kristínka, keď odrazu zbadala mucholapku rútiacu sa priamo na nich! Mole kľučkovali vo vzduchu, no nemali šancu uniknúť. Odrazu sa ozvalo: „Mami, nie!!!“ Malá štvorročná Eliška vytrhla mame mucholapku z ruky a odstrčila ju.

„My sa tu snažíme prežiť. Buď zahynieme vonku od hladu, alebo budeme dúfať, že tu prežijeme,“ povedala Julka. Mama sa zamyslela. Potom zvesila dole pasce na mole a povedala: „Tu budete mať jedlo, čo sa nám pokazilo. Odtiaľ môžete jesť.“ Chýr o moľom hoteli sa rozniesol tak ďaleko, že to začalo robiť viac ľudí. A odvtedy sú tieto mole slávne aj medzi moľami, aj medzi ľuďmi.

Napísala: Lucka