MIA, ADAM A LINDA – OCHRANCOVIA PRÍRODY 3
PYTLIAČENIE ALEBO MARTA NIE JE SAMA
Bol november. Adam, Mia a Linda začali svoje byty zdobiť do vianočna. Za týždeň začína advent a preto sa bolo treba pripraviť. Navzájom si s výzdobou pomáhali. Práve sa vybrali do lesa nazbierať cezmínu na vianočnú dekoráciu. Mali so sebou košík a Mia ich viedla na miesto, kde rastie veľa cezmíny. Už sa chystali začať bezstarostne trhať cezmínu, keď tu
zrazu zbadali niečo metajúce sa na strome, čo nevedelo odletieť. Bežali sa tam pozrieť. Bol to netopier. „Pomôžte mi dostať sa z tej pasce! Pred pár dňami tu boli pytliaci a nastražili túto pascu. Zachráňte ma! Prosím!“ povedal so zúfalstvom v hlase netopier. „Neboj sa, pomôžeme ti. Moja mama ma naučila uvoľňovať pasce na netopiere,“ povedala Mia. Adam a Linda sa na seba pozreli. Nikdy o ničom takom nepočuli a už vôbec to nevedeli uvoľniť. Mia pascu obratne uvoľnila a netopier sa pokúsil odletieť. No čo to?
Namiesto toho, aby odletel, spadol na zem. Pochopil, že niečo nie je v poriadku. Pozrel sa na svoje krídlo. A vtedy to pochopil. Celé krídlo krvavé a nevedel ním mávať. Kamaráti už chceli odísť, keď tu zrazu začuli tenký hlások: „Som Blue (čítaj Blú). Žijem v jaskyni Driny. Pomôžete mi?“ Bol to ten istý netopier. Mia sa k nemu vrátila a hneď zbadala jeho krvavé krídlo. „Ojój! Tak to je vážne! To ťa budem musieť zobrať na veterinárnu kliniku k mojej mame Riške,“ povedala Mia a Linda prikývla. „Krídlo má zlomené poranené. Ale inak mu nič nie je,“ povedala Riška, kým Blueovi obväzovala krídlo obväzom. „Chvíľku bude musieť ostať na klinike, kým sa krídlo zrastie,“ dodala. Kým Blue odpočíval vo svojom „hniezdočku“, kamaráti sa vybrali skontrolovať do Amazónie, či sa tam drevorubači nevrátili.
Zobrali so sebou aj Perlu, lebo si presne nepamätali, kde boli naposledy. Na rúbanisku nebolo nikoho. Iba Perla tam zbadala…aru. „Ara!“ vykríkla Perla, keď ju zbadala. Bola to ara spixová. Perla ju volala Ara. Bola to jej kamarátka z detstva. „Kde je celý kŕdeľ?“ spýtala sa Perla Ary. „Boli tu pytliaci. Celý kŕdeľ zabili. Iba ja som stihla uletieť,“ odpovedala Ara. Chvíľu sa s Arou rozprávali a potom odletela. Aj kamaráti sa vrátili domov. Keď sa vrátili, Malajka ich nadšene privítala. „Adam,“ povedala, „podarilo sa mi presvedčiť mamu, aby sme šli na Sibír! Konečne súhlasila, lebo tento rok je veľká zima. Je november a už je snehová prikrývka vysoká 2 metre! Povedala, že keď je taká zima, nebude vadiť, keď budeme na Sibíri!“
Adam a Malajka vždy veľmi chceli ísť na Sibír. „Super!“ povedal Adam. Pobalili sa a vyrazili. Bola tam obrovská zima. Zrazu zbadali niečo pruhované. Bola to tigrica Katka. Za ňou bežalo ešte niečo tiež pruhované ale malé. Bolo to jej tigríča Mima. Zrazu začuli výstrel. Obzreli sa a tam Marta a jej priateľka Lea s puškami. Linda sa za nimi rozbehla: „Čo tu robíte?!!! Kto vám dovolil robiť s puškami a ešte mieriť na chránený druh?!!!“ vykríkla na nich. „Linda!“ vykríkla Marta a obidve okamžite pustili pušky. Katka zatiaľ porozprávala Mii svoj príbeh: „Prišli sem pytliaci. Tí istí čo teraz. Všetkých zabili. Ostali sme iba ja a Mima,“ povedala. Mima dodala: „Aj mojich súrodencov. Ja jediná som sa zachránila.“ Za krátko kamaráti odišli. Malajka ešte raz zamávala Mime na rozlúčku. Obľúbila si ju. Riška ešte navrhla, že by sa mohli zastaviť v Kalifornii. Vlastne, nie navrhla, skôr pripomenula. Riška neznáša zimu, tak jej sľúbili, že sa ešte zastavia v Kalifornii. Kým sa Riška opaľovala, deti sa vybrali potápať do mora. Ďalej od brehu (30 metrov) zbadali pomaly plávajúcu sviňuchu kalifornskú. „Ahoj,“ povedala sviňucha. „Som Lucka. Pomôžete mi? Prenasledujú ma pytliaci. Teda dúfam, že to nie ste vy.“ „Neboj sa. Neublížime ti,“ povedala Mia. „Musíme tých pytliakov čo najskôr zastaviť. Veď sviňucha kalifornská je kriticky ohrozený druh. Na zemi ich žije už len okolo 10 kusov a je chránená,“ povedala Malajka. Vtom začuli loď. Rýchlo sa vyštverali na palubu. Samozrejme nenápadne. A čo nevidia… Na palube bolo 5 veľrýb a 10 delfínov. A dokonca ja jedna sviňucha kalifornská. Rýchlo zavolali políciu. Keď prišla, vrátili sa za Luckou. „Nie som jediná takto ohrozená. Nosorožec tuponosý je tiež ohrozený. Z tohto druhu sú už iba 2 samice, ktoré stráži osobná ochranka. Dochádza k šiestemu hromadnému vymieraniu v histórii Zeme. No tentokrát ho spôsobuje človek. Je to hrozné. Vždy to spôsobovala príroda, ktorá vie, čo robí. Teraz je to človek,“ povedala smutne Lucka. „Hmm, to je hrozné,“ prikývla Mia. Lucka bola veľmi milá. Vždy, keď mohli, chodili za ňou. No vedeli, že za chvíľu budú musieť odísť, a tým pádom aj rozlúčiť sa s Luckou. Ich posledný rozhovor bol veľmi zaujímavý. Tentokrát Lucke priniesli aj nejaké rybky ako darček na
rozlúčku. „Ahoj. Už musíme ísť, ešte sa sem niekedy vrátime. Určite,“
rozlúčili sa kamaráti. „Navždy si nám prirástla k srdcu,“ dodala Malajka. „Ahoj. Budem tu. Ďakujem za rybky. Ahojte,“ rozlúčila sa Lucka. Keď sa vrátili domov, Blue bol na tom trochu lepšie. No aj tak ho ešte nemohli vypustiť. Kým sa Blueovi zahojí krídlo, ešte sa vybrali pozrieť gorily. Konečne po dvoch mesiacoch sa Blueovi zahojilo krídlo. Konečne ho mohli vypustiť. Blue ich často chodil navštevovať. Mal to blízko, lebo kamaráti bývali blízko pri jaskyni Driny.
Aj na zimu ho prichýlili, lebo sa nestihol uložiť
na zimný spánok. Blue si na veľké prekvapenie najviac obľúbil Lussy a Perlu. Aj Miška sa mu páčila, no nie tak veľmi ako ary.
Napísala: Natália Porubčanová